Dôvody.
1. Roku 1969 som vo svojom manifeste obnažil fenomén CELKU. Ozaj, čím sa v tom čase zaoberala naša umenoveda? Roku 1987 Welsch ohľadom CELKU dodáva - "Postmoderna začína tam, kde končí CELOK". Myslím si, že pokiaľ ide o bádanie na svetovej úrovni je naša teória umenia prinajmenšom dýchavičná.
2. V júni roku 1989 som dostal uznanie z The Metropolitan Museum of Art. Tým bola pre mňa definitívne potvrdená logika mojej postmodernej cesty.
3. Výsledkom skúseností odvodených z tvorby bol projekt pri ktorom mi robil konzultanta zosnulý Radislav Matuštík. Projekt bol odoslaný ako libreto dokumentárneho filmu K. Annanovi. Reakcia je k dispozícii. V týchto súvislostiach si R.Gregor jednoducho vymyslel, že som sa ako problematický maliar "zaľakol" akejsi diskuzie v rámci mojej monografie a s tým súvisiaceho postavenia v slovenskom maliarstve. Mne Radislav Matuštík o tomto úmysle nič nepovedal. Ide teda o vyložené klamstvo. A kam naša takzvaná kunsthistória zaradí môj odnikiaľ neodkukaný alternatívny postmodernizmus , ma naozaj nezaujíma.
4. Potvrdenie úrovne sa mojim maliarskym výsledkom dostalo práve v týchto časoch. Bola udelená Fieldsova medaila v matematike pracovníkovi Kalifornskej univerzity - citujem- "za jeho schopnosť nájsť nezvyčajné premostenie medzi zdanlivo nesúvisiacimi oblasťami "... No a výsledky môjho snaženia opisuje autor mojej monografie ako - "obraz zložený s niekoľkých svojbytných plôch, medzi ktorými chýba zdanlivá súvislosť, no na druhej strane túto súvislosť vyžarujú ony sami, ako niečo identické."
Nech sa páči, porovnajte si tieto fakty s článkom www.aica.sk/files/sk/gregor_matustik.pdf . a máte úroveň našej kunsthistórie ako na dlani.